yahooda

                 O tom, že sa správam ako Veľká Británia, som už informovala ctený čítajúci a blogujúci národ. Pred pár dňami som však spoznala niekoho, kto je na tom rovnako, ďalšieho kolonizátora. A ako sa hovorí vrana k vrane sadá, toto stretnutie sa neobišlo bez zaujímavých ,,zážitkov“.

Poznali sme sa z videnie niekoľko rokov, ale mám pocit, že veškerá komunikácia pozostávala z čau a maj sa. Keby som vedela, že je takéhoto fajnového zmýšľania, tak by zrážka dvoch tiel nastala oveľa skôr. Navyše je po dlhom čase celkom príjemné zistiť, že so svojím sexuálnym objektom dokážete aj celkom komunikovať a viesť konverzáciu na vyššej úrovni, ako no, hej, ne a aj...

Mno, ale k samotnému tomu...ako to nazvať? Aktu? Vážne zlé pomenovanie, ale synonymický slovník mám na intráku, takže zostaneme pri pomenovaní akt.

Takže, proste celé to bolo vau. Nikdy by som neverila, že chlap v jeho veku už je natoľko ohľaduplný k ženám, ako on. Hmmm, ak by som ho mala nejako nazvať, určite by mal prívlastok Francúzko- koloniálna ríša, ktorá má štýl a vkus...

Celé to všetko bolo úžasné. Je mi jasné, že všetko to bolo iba o nejakom tom nezáväznom sexíku, ale aj tak na tom bolo čosi iné. Niečo, čo prekonalo doterajšie zážitky a strčilo do vačku ostatné moje kolónie. Nie, neboli v tom žiadne city, síce niekoľko vážnych pocitov som mala, ale súvisia čisto s procesom neresenia.

Bol to doteraz najubozkávanejší, najdlhší, najintenzívnejší, ale pri tom najtichší a v celku pomalý coitus, aký som doteraz mala. Neviem ako vy, ale mne veľa napovie už prvý bozk. Ak vám chlap napchá jazyk tak, že vám zapchá všetky dýchacie trubicde jazykom a ešte ním aj dokonale premasíruje partnerkyné mandle, je jasné, že toto bude vážne zlý sex. Alebo sa pán tvorstva proste vykvasí na posteľ a milá dáma si musí (takmer) všetko urobiť sama, to tiež nie je nič z čoho by som vrieskala... Ale o takomto chlapovi v posteli, akého som mala ja som seriózne vážne snívala. Asi začnem veriť v Ježiška či Mikuláša, alebo na nejakého podobného uja.

Mala som obavy, pretože chlapec je taký ten džokejovský typ, hoci nejaký ten náznak svalovej hmoty tam bol, takže ma ani príliš jeho kosti nepootláčali, ale dá sa povedať, že zatiaľ je najmenší spomedzi mojich výtrtníkov. Ale hneď ako sme sa dostali do polohy horizontálnej, samozrejme stále ešte oblečený, mi guča v jeho nohaviciach, ktorá mi takmer prerazila kosť panvovú, jasne naznačila, že TO bude STÁŤ za všetky drobné. Nuž, ale očividne gombíky, pracky a háčiky nie sú jeho silnou stránkou a musela som sa vyzliekať sama, za to som však ako kompenzáciu dostala kompletné vybozkávanie od vlasov, až po palec na nohe. Ako to pokračovalo, si vie každý domyslieť...

Troška som bola prekvapená sama zo seba, pretože mi isté úkony mi absolútne nevadili. Ak by si niektorý z mojich poslušných ostrovčekov dovolil nárokovať na môj otvor ritný, pravdepodobne by som mu zlomila tú vytŕčajúcu časť tela, ktorou by sa k nemu priblížil. Ale v tomto prípade sa mi to nenormálne páčilo. Rovnako som zistila, že moja ctená ústna dutina sa buď časom zväčšuje, alebo sa znižuje reflex dávenia pri prítomnosti nadrozmerných predmetov v mojej puse. Moje sympatie si však získal tým, že mu absolútne nevadilo, že chcem byť dole. No bóže, tak áno, som ten korytnačkovský typ, čo sa proste vyvalí na chrbátik a rob si...no ale zasa viem, čo sa patrí...

Keď sa nad týmto všetkým zamyslím, vo viacerých ohľadoch bol prvý. Bol prvý, s ktorým som sa mala o čom rozprávať pred a dokonca aj po použití jeho malého- veľkého kolegu. Bol prvý, ktorý má dlhšie vlasy ako ja. Po prvýkrát sa niekto namakal pravdepodobne viac ako ja a zdá sa mi, že mu to ani príliš nevadilo. A bol prvý, ktorý sa so mnou ešte 10 minút po vysemenení bozkával.

Mám pocit, že si právom zaslúži pomenovanie Francúzko...